Zirkón

Zirkón je farebný drahokam s vysokým lomom a ohňom, ktorý je nespravodlivo zamieňaný s kubickými zirkónmi.

Zirkón patrí medzi kremičitany (silikáty). Je známy od staroveku a jeho názov pochádza z arabského slova zargun, odvodeného z perzského zar – zlato a gun-farba. Farbu má hnedú, červe-nohnedú, žlto-hnedú, býva aj zelený alebo číry. Lesk má diamantový. Vyskytuje sa v magmatitoch, pegmatitoch, metamorfovaných horninách a prechádza do náplavov. Kryštály zirkónu sú najčastejšie stĺpcovité. 

Je to minerál odolný voči zvetrávaniu. Zirkón sa svojou hrou farieb a jasu najviac podobá diamantu, vďaka jeho vysokému indexu lomu a disperzii farieb. Z drahokamových štrkov na Srí Lanke sa získava najmenej 2000 rokov, ako drahokam sa najmenej od 6. storočia využíval aj v Grécku a Taliansku. V Austrálii sa našli kryštály s hmotnosťou 2 kg a v Rusku až 4 kg.
Vo svete sa zirkón ťaží v Kambodži, Indii (Travancore), Thajsku (Mongka), Vietname, Srí Lanke, Austrálii, Brazílii (Cerro de Caldos), Francúzsku, Madagaskare, Mozambiku, Tanzánii, Rusku (Miass na Urale).
Na Slovensku má skôr mineralogický význam, keď kryštály dosahujú veľkosť do 1 mm (Malé Karpaty, Považský Inovec, Nízke Tatry, Slovenské rudohorie)

Bezfarebný zirkón je dobre známy pre svoj lesk a záblesky viacfarebného svetla, nazývaného oheň. Tieto dve vlastnosti zirkónu sú dostatočne blízke vlastnostiam diamantu na to, aby predstavovali stáročné zmätky medzi týmito dvoma drahokamami.
Zirkón sa vyskytuje v rade farieb. Jeho široká a pestrá paleta žltých, zelených, červených, červenohnedých a modrých odtieňov ho robí obľúbeným medzi zberateľmi, ako aj informovanými spotrebiteľmi.
Kryštály zirkónu rastú v mnohých rôznych typoch hornín a majú celý rad optických a fyzikálnych vlastností.
Niektoré zirkóny – zvyčajne zelené – vykazujú oveľa nižšie hodnoty týchto vlastností ako iné. Vedci zistili, že kryštálové štruktúry týchto drahokamov boli takmer úplne rozbité rádioaktívnymi prvkami – často prítomnými v zirkóne ako nečistoty – ktoré poškodili kryštálovú štruktúru drahokamov počas dlhého geologického času.

Niektorí gemológovia klasifikujú zirkóny do troch typov – vysoké, stredné a nízke. Klasifikácia zirkónu závisí od jeho vlastností, ktoré priamo súvisia s množstvom poškodenia spôsobeného žiarením na jeho kryštálovej štruktúre.
Vysoké alebo normálne zirkóny majú plné kryštálové štruktúry s malým alebo žiadnym poškodením rádioaktívnymi prvkami. V dôsledku toho majú normálne fyzikálne a optické vlastnosti spojené s minerálom.
V stredných alebo stredných zirkónoch spôsobili rádioaktívne prvky určité štrukturálne poškodenie. Majú fyzikálne a optické vlastnosti, ktoré sú medzi vysokým a nízkym typom.
Rozsiahle poškodenie kryštálovej štruktúry rádioaktívnymi prvkami má za následok nízky obsah zirkónov s oveľa nižšími optickými a fyzikálnymi vlastnosťami. V extrémnych prípadoch sú prakticky amorfné, čo znamená, že nemajú usporiadanú kryštálovú štruktúru.
Prakticky všetky zirkóny používané v šperkoch sú vysokého typu. Je zaujímavé, že rozpad kryštálovej štruktúry vyvolaný žiarením možno trochu zvrátiť zahriatím zirkónu na vysoké teploty. Tepelné spracovanie pri vysokej teplote opravuje poškodenú kryštálovú štruktúru kameňa.