Carat, color, cut, clarity

Systém hodnotenia diamantov dôsledne vypracoval Gemologický inštitút sídliaci v USA v polovici 30. rokov minulého storočia. Do používania v celosvetovom meradle sa zaviedol v roku 1953. Základom hodnotenia diamantov sú štyri veličiny, stanovované v špeciálne vybavených gemologických laboratóriách, ku ktorým patrí:

výbrus – v angličtine cut,
farba – v angličtine colour,
čistota – v angličtine clarity,
hmotnosť– v angličtine carat

Výbrus (Cut) – výbrus diamantu sa vyvíjal veľmi dlho a dokumentuje, že vybrúsením prírodného diamantu vzniká briliant. Základná forma briliantu má kruhový tvar. Je vybrúsený do 57 faziet, z ktorých 33 sa nachádza v jeho vrchnej časti – korune a 24 v jeho spodnej časti – pavilóne. Úlohou koruny je rozptýliť svetlo na rôzne farby spektra. Tento jav nazývame disperziou. Úlohou pavilónu je odraziť svetlo späť do koruny. Posúdenie kvality výbrusu je založené na celkovom dojme, aký vyvoláva u posudzovateľa a súčasne aj u klienta krása brilancie. 

Farba (Colour) – sa určuje vizuálnym hodnotením s použitím špeciálnej lampy na ultrabielom podklade a pri dennom svetle. Farby sú stanovené nasledovne: bezfarebné – spadajú do skupiny D, E, F; takmer bezfarebné – skupina G, H, I, J; skupina nažltlé až hnedasté K, L, M (tónovaný stupeň 1) ; skupina veľmi svetlo žltá až veľmi svetlo hnedastá – N, O, P, Q, R (tónovaný stupeň 2); skupina svetlo žltá až svetlo hnedastá – S, T, U, V, W, X, Y, Z –  (tónovaný stupeň 3). Osobitnú skupinu tvoria farebné diamanty – ružové, červené a modré, známe pod obchodným názvom „fancy“. Sú veľmi vzácne a nesmierne drahé. 

Čistota (Clarity) – vyjadruje stupeň vnútorných chýb diamantu – uzavrenín (inklúzií) iných minerálov, kvapalín, plynov, puklín, prasklín, zákalov, dutín a pod. Stupeň čistoty sa stanovuje pomocou klenotníckej lupy s 10-násobným zväčšením. Všetky vyššie uvedené vnútorné chyby, ale predovšetkým inklúzie, znižujú brilanciu diamantu. Americký gemologický inštitút (GIA) podľa čistoty zatrieďuje drahokamové diamanty do nasledovných skupín.

Čistý pod lupou; veľmi, veľmi malé inklúzie; veľmi malé inklúzie; malé inklúzie; stredné inklúzie; väčšie inklúzie; veľké inklúzie.

Hmotnosť (Carat) – 4 C drahých kameňov sa adaptovala na metrický systém na začiatku 20. storočia. Jeden karát (zn. ct. = 200 mg = 0,2 g). Hmotnosť diamantov sa uvádza na dve desatinné miesta (pri zaokrúhľovaní smerom nahor musí byť na mieste tisícin 9). Veľmi malé brilianty sa uvádzajú v tzv. bodoch. Jeden bod sa rovná jednej stotine karátu – 0,01 ct. Výraz „mele“ zahŕňa skupinu kameňov od 0,07 do 0,14 ct. Kamene hmotnosti 0,12 – 0,15 ct sa nazývajú „coarse“. 1,00 karátový diamant sa nazýva „fourgrainer“ a 0,5 karátový diamant sa nazýva „ twograiner”. Na približný odhad hmotnosti briliantov sa používa šablóna s vyrezanými otvormi od 0,01 až 6,00 ct.

Nepísaným ale hlavne v obchodnej praxi sú významné ešte ďalšie C a to – Confidence (dôvera),  Certainty (istota) a Certificate (certifikát).

Ako drahé kamene múžem označovať tie, ktoré sú brúsené. Dokonalý výbrus drahého kameňa osadeného v šperku mu dodáva lesk, eleganciu a kvalitu. Je niekoľko druhov výbrusov, uvedieme tie základné. Avšak sa stretávame aj s neobvyklou veľkosťou, ktorú používajú klenotníci pri výrobe vlastných šperkov a drahý kameň si dajú podľa ich požiadavky vybrúsiť.
Takáto zákazka na brusiča či brusičské firmy zahŕňa oveľa viac práce a tým spojené aj väčšie náklady. Kamene, ktorých veľkosť vybočuje so štandardov sa ťažšie hodnotia a ťažšie je ich spárovanie.

Kabošon (kabochon) je hladký výbrus, ktorého názov pochádza z francúzštiny a znamená „holá hlava“ alebo plešina. Je to najstarší typ výbrusu. Má hladký klenutý vršok, pričom spodná časť je rovná (plochá) alebo môže byť mierne klenutá. Vhodný je hlavne pre opracovanie výraznejšie farebných, slabo priesvitných až celkom nepriehľadných materiálov. Zvlášť efektne pôsobí najmä na tých kameňoch, ktoré majú výraznú textúrnu kresbou alebo zaujímavú reflexiu svetla (asterizmus, opalizácia či efekt tigrieho oka).

Fazetové výbrusy:

Tabuľkový výbrus (tabuľkovec) je typický veľkou základnou plochou – tabuľkou, ktorá má na
hranách úzke fazety. Spodok môže tvoriť opäť tabuľka (menšia ako horná), alebo môže ísť o
nízky stupňový spodok.
Diamantový výbrus. Kto, kde a kedy bol urobený základný objav brúsenia diamantov nevieme.

Pravdepodobne sa výbrus diamantu vyvíjal v Indii a súčasne aj v Európe. Asi okolo roku 1430 až
1450 sa technika brúsenia, s ktorou sa dosiahlo brúsenie povrchu surového diamantu rýchlo
rozvíjala. Za objaviteľa tohto brúsenia (r. 1476) sa pokladá Belgičan Lodewyk von Berquem. V
týchto časoch bolo brúsenie diamantov už v Indii, Benátkach, Norimbergu, Belgicku v plnom
rozkvete. Diamantový výbrus so sklonom k briliantovému výbrusu vznikol až v druhej polovici
19. stor. Po mnohých výskumných prácach, ktorých cieľom bolo zachytiť v diamante optickú
reflexiu sa začal vývoj „briliantového výbrusu. Briliantový výbrus je guľatý výbrus, ktorý je
zložený minimálne z 57 faziet (v hornej časti najmenej 32 faziet, tabuľka sa nezapočítava, a
dolná časť má najmenej 24 faziet). Je vhodný pre materiály s vysokým indexom lomu. Vyvinul
sa ako špeciálny výbrus pre brúsenie diamantov do diamantových šperkov. Podobné sú výbrusy
okrúhle či oválne pre rôzne farebné kamene priehľadné (niekedy sa označujú aj ako briliantové
výbrusy), kde sa nemusí tak prísne ,ako u diamantov, dodržiavať proporcionalita faziet a uhlov.
Krídlový výbrus má krídlovo uložené fazety. Čím je faziet viac, tým je výbrus efektnejší. Tento
typ výbrusu sa využíva na brúsenie všetkých priezračných prírodných ale aj syntetických
kameňov. Podobný je dnes pomerne často preferovaný výbrus vankúšik alebo cushion.
Stupňový výbrus je charakteristický výbrus tvorený navzájom na seba nadväzujúcimi stupňami
s meniacim sa uhlom tabuľky (fazety). Vhodný je pre niektoré farebné transparentné kamene.
Najčastejšie sa používa v tvare osemhranu pre smaragd, preto sa osemhranný stupňovec nazýva
emerald cut, t. j. smaragdový výbrus.

Perlový výbrus je fazetový výbrus v tvare plochej slzičky. Je pomerne častý pri brúsení
jednofarebných a priezračných drahých kameňoch.
Výbrus markíza – je fazetový výbrus zúžený na oboch koncoch.
Výbrus bageta – je rovný tyčinkový až kvádrový tvar výbrusu. Do tohto tvaru sa brúsia aj
diamanty (avšak majú menší lesk), smaragdy, rubín a zafíry a i.
Výbrus srdce a triangel patria dnes k moderným typom výbrusov a úspešne sa používajú do
šperkov.

Moderné výbrusy predstavujú fantáziu brusičov či výtvarníkov. Striedajú sa v nich napr. plôšky
leštené s matnými (moderná šachovnica). Stále častejšie sú výbrusy, pri ktorých sú do vršku
alebo spodku kameňa vybrúsené zárezy, ktoré vyvolávajú nečakané svetelné efekty.